13.03.2018 16:02


Dôchodcovia majú najväčšiu radosť z prítomnosti človeka a úprimného záujmu, hovorí profesionálna vnučka Janka

Autor: Simona Gálová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Ak existuje na Slovensku najopustenejšie miesto, tak je to práve svet dôchodcov. Ľudí, ktorí chcú prežiť spokojnú jeseň života, častokrát trápi nielen finančná situácia či zdravotný stav, no najmä izolovanosť od vonkajšieho sveta. Profesionálna vnučka Janka Danišová svojím projektom Vnučka.sk nahrádza týmto ľuďom blízku osobu.

Vnučka Janka so svojimi klientmi. Archív: Jana Danišová

Slovensko – Pomocou sociálneho projektu Vnučka.sk dostávajú dôchodcovia to, čo potrebujú najviac – prítomnosť druhého človeka. Nad projektom, ktorý funguje na báze dobrovoľnosti, sa začala Janka zamýšľať aj vďaka svojej babičke, s ktorou navštevovala jej rovesníčky. Práve vtedy sa dostala do kontaktu s osamelými ľuďmi, ktorým chcela osviežiť každodenný stereotyp a spríjemniť im dni, ktoré by inak prežili sami.

Ako prebehlo prvé stretnutie s vašim prvým adoptívnym starým rodičom? 
Prvé stretnutie ako s adoptovaným deduškom bolo asi s dedkom Tiborom v roku 2014, ktorý žil osamelo na sídliskovom byte a chodil k mojej babičke do záhradky, pretože miloval prácu so zemou. Od prvého okamihu sme si boli veľmi blízki, rád mi rozprával o živote a ja som ho ešte radšej počúvala. V mnohom ma inšpiroval a je takým pomysleným spolutvorcom projektu Vnučka.sk, ktorý vytvára rodinu pre osamelých seniorov. Žiaľ, tento deduško vo veku 76 rokov koncom leta 2016 odišiel navždy.

Vyzerajú tie stretnutia dnes inak? 
Každé stretnutie je jedinečné, takže sa nedá povedať jednoznačne, že inak vtedy a inak dnes. Určite však každé stretnutie má v sebe náboj originality, pretože každý človek má inú predstavu trávenia času s blízkym človekom.

Aké aktivity s nimi vykonávate?
Snažím sa prispôsobiť predstave príjemného času pre seniorov ako takých. Niekedy len tak sedíme pri kávičke a pozeráme rodinné fotografie, počúvam príbehy zo života. S tými aktívnejšími sa vyberieme či už do prírody, do galérie na výstavu alebo len tak sa prejsť do parku či lesíka. Bola som už s babičkami aj na hríby alebo s jedným 82 ročným deduškom na výstavke Partizáni a obec, kde si pripomenul svoje detské časy, keď končila II. Svetová vojna. Samozrejme aj treba zbehnem do lekárne po lieky alebo pre malý nákup. Všetko sa snažím robiť tak, aby som im navodila pocit, že je s nimi niekto blízky, proste ich vnučka.

A čo dôchodcovia a internet? Zaujímajú sa oň? 

Zážitky s nimi publikujem na webstránke projektu www.vnucka.sk ako aj na facebooku pod mojim profilom Vnučka Janka. V poslednej dobe často pozeráme a hodnotíme naše aktivity na internete, pretože mnoho seniorov aj vo vysokom veku sa naučilo ovládať technológie ako mobily, internet, skype, facebook a veľmi živo komunikujú nielen so mnou ale aj so svetom, čo ma veľmi teší. Takto vznikajú nové podnety pre seniorov, nové priateľstvá, čím sa napĺňa do značnej miery poslanie projektu – aby seniori neboli osamelí.

A spoznávajú sa vaši klienti navzájom?
Ocenia akúkoľvek aktivitu, ktorá sa deje v ich okolí. Zorganizovala som spomínaný deň krásy, posedenie s básnikom, boli sme navštíviť ich rovesníčky v domove pre seniorov. Vznikli nové priateľstvá, nové podnety a ja som veľmi rada, keď mi následne zavolajú, že boli ako partia niekde, alebo urobili sami nejakú aktivitu.

Vnučka Jana učí klientky pracovať s počítačom a sociálnymi sieťami. Archív: Jana DanišováVnučka Jana učí dôchodkyne pracovať s počítačom a sociálnymi sieťami. Archív: Jana Danišová

Ako sa k vášmu projektu dostane väčšina dôchodcov?
Najčastejšie osobným odporúčaním, čo je dôveryhodný spôsob. Kontaktujú ma aj samotní seniori  telefonicky, dokonca aj cez internet alebo facebook, alebo ich deti, čo sú dnešní štyridsiatnici alebo päťdesiatnici.  

Títo ľudia vás pravdepodobne kontaktujú najmä kvôli samote. Vidíte rozdiel v tom ako zvládajú samotu muži a ako ženy?
Na túto tému som dala otázku aj na môj facebook a podľa hlasovania v ankete jednoznačne samotu a starnutie znášajú lepšie ženy. Neprináleží mi posudzovať alebo hľadať dôvody prečo to tak je, skôr sa snažím hľadať spôsoby, ako tú samotu im pomôcť odstrániť. Každý človek, ktorý je osamelý je veľmi zraniteľný a je ľahkým terčom.

Aké sú najväčšie starosti a trápenia týchto ľudí?
Samozrejme zdravie a pocit osamelosti, opustenosti. Ekonomická situácia im tiež k šťastiu nepridáva, pretože majú väčšinou kvôli zdravotnému stavu zvýšené výdavky na život. 

A naopak, z čoho majú najväčšiu radosť?
Z prítomnosti človeka a úprimného záujmu o nich. Dokážu sa tešiť z maličkostí, ktoré ľudia v aktívnom alebo mladom veku prehliadajú. Najradšej by všetci žili so svojou rodinou, ak nejakú majú.

Spomeniete si na najzábavnejší moment, ktorý ste v tejto práci zažili?
Je ich veľa. Seniori vedia byť veľmi spoločenskí a zábavní. Vždy sa usmejem, ako sme išli s dvoma babičkami na hríby a našli sme až dva kusy. Hlbšia pointa toho výletu bola v tom, že sedemdesiatdvaročná babička nás bezpečne odviezla na svojom tridsaťročnom aute dvadsať kilometrov k lesu aj späť. Alebo sme organizovali deň krásy, kedy som zavolala dve kamarátky kozmetičky, ktoré seniorky skrášľovali. Hlášky babičiek, ktoré som si vtedy vypočula, radšej zostanú tajomstvom. Pri stretnutiach sa často nasmejeme, ale netrúfam si povedať že ten či onen moment je naj, všetky sú príjemné.

Dôchodkyňa Elena, ktorej profesionálna vnučka pomáhala s realizáciou klavírneho koncertu. Archív: Jana DanišováDôchodkyňa Elena, ktorej profesionálna vnučka pomáhala s realizáciou klavírneho koncertu. Archív: Jana Danišová

Sú v tejto dobrovoľníckej práci vôbec nejaké hranice či pravidlá, ktoré máte stanovené?
V každej práci je potrebné mať stanovené hranice a pravidlá. Mnoho seniorov má aj svoje rodiny, deti, vnukov ale z rôznych dôvodov sa stretávajú málo alebo vôbec. Do biologických rodinných vzťahov nevstupujem, ani ich nekomentujem a neposudzujem.

Preberáte s dôchodcami aj tému politiky? 
Mnohí sú veľmi sčítaní a zorientovaní a sledujú aktuálne dianie. Vypočujem si ich stanoviská, ale taktiež nevstupujem do ich názorov. Nedávno som dostala pozvanie na Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny, kde som bola s kolegynkou Nikou Mokráňovou odprezentovať projekt štátnemu tajomníkovi Ivanovi Švejnovi. Projekt Vnučka.sk ho veľmi zaujal. Keď som preberala túto návštevu z ministerstva s mojimi seniorkami a seniormi, bola som prekvapená, aký prehľad majú o konkrétnej práci či krokoch v prospech seniorov zo strany štátneho tajomníka a dokonca to porovnávali s inými politikmi či inštitúciami.

Oddeľujete túto prácu od svojho súkromného života? 
To ide veľmi ťažko, pretože každá práca s ľuďmi sociálneho charakteru ide doslova pod kožu. Babičky a deduškovia sú mi ako vlastní, takže sa to často už ani nedá nazývať prácou, ale skôr priateľstvom, ktoré takto vzniká medzi generáciami. Rada relaxujem v prírode na turistike, mám aj certifikáciu fitness trénerky, takže rada sa občas zničím v posilňovni. Fyzická námaha veľmi pomáha na zresetovanie myšlienok, keď človek pracuje duševne alebo s ľuďmi.

Pre jedného človeka to musí byť veľmi veľká záťaž, bude sa váš tím rozrastať?
Hlásia sa nám pravidelne záujemcovia o prácu vnučky, ktorí by takúto prácu radi vykonávali hoci aj za základný plat, ojedinele aj na báze dobrovoľníctva. Mám okolo seba pár rovnako naladených ľudí, ktorí ma podporujú a denne zaznamenávame pochvalu za našu prácu či už na internete alebo v médiách, čo nám dodáva energiu.

Ako je to s financovaním takéhoto projektu? Podporuje vás štát alebo si musíte poradiť sami? 
Zatiaľ pôsobím iba lokálne v okrese Bánovce nad Bebravou a v priľahlých blízkych mestách. Hľadáme však spôsoby financovania nášho občianskeho združenia, aby sme mohli poskytovať služby v celej krajine a zachovali tak sociálnosť projektu, že prijímateľ služby vnučka.sk neplatí nič. Záujemcovia sú aj zo susednej Českej Republiky, uvidíme čo prinesie budúcnosť a rozvoj projektu.

Klíčová slova: Slovensko, dôchodcovia, dobrovoľníctvo

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.