24.03.2019 15:44


Domáce násilie je téma, o ktorej sa mlčí

Autor: Barbora Nešporová | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Domáce násilie je celospoločenský problém takmer v každej krajine sveta. Najčastejším obeťami sú ženy a páchateľmi ich partneri a bývalí partneri. Pribúdajú však i prípady týraných mužov a seniorov. Násilie môže mať mnoho podôb, no jeho dôsledky bývajú bolestivé, či už fyzicky, alebo psychicky a zanechávajú hlbokú stopu v podvedomí týraného jedinca.

Ilustračné foto - domáce násilie (zdroj: Shutterstock.com)

Brno  - Téma domáceho násilia vyvoláva v mnohých ľuďoch otázky i rozličné pocity. Napriek tomu, že je tento problém závažný a má veľký dopad na životy jedincov, častokrát sa stretneme s veľmi slabou informovanosťou spoločnosti. Povedomie o možnostiach a východiskách rozširuje nadporučíčka Andrea Kornetová z oddelenia obecnej kriminality Polície Českej republiky.

Kedy môžeme povedať, že sa jedná o domáce násilie?

Ide o prípady, ktoré sú dlhodobého charakteru s jednostranným vytýčením rolí. Páchateľom je v tom vzťahu stále tá istá osoba a jej činy sú opakované. Striedanie rolí, kedy je raz agresívny jeden z partnerov a potom druhý, alebo takzvaný taliansky vzťah do domáceho násilia nespadá.

Takže opakovaná agresívna reakcia pri intenzívnych hádkach, je tiež domáce násilie?

To jednanie musí mať určitú trvácnosť a opakovanosť. To znamená, že to nie sú len ojedinelé prípady, kedy sa práve tie osoby pohádali. Väčšinou je to kombinácia viac foriem domáceho násilia. Môže byť psychické, fyzické, sociálne, ekonomické, či sexuálne. Formy sa môžu prelínať v rôznych obdobiach. Nejakú dobu sa môže jednať  napríklad len o psychické týranie, potom fyzické, alebo ekonomické ako vydieranie, zákazy a príkazy.

Kto býva najčastejšie obeťou a kto páchateľom?

V rámci vzťahov býva štatisticky najčastejšie obeťou žena a muž páchateľom. Sú ale samozrejme prípady, kedy je to obrátene. V posledných rokoch sme zaznamenali mierny nárast medzigeneračného násilia. Páchateľmi sú v tomto prípade deti, alebo vnúčatá, prípadne niektorí z ďalších príbuzných. Tieto prípady sú ťažšie, lebo to čo nám povie senior, je sotva pätina z toho, čo sa skutočne odohráva. Seniori majú tendenciu zamlčovať, pretože chovanie svojich potomkov berú ako svoje zlyhanie vo výchove a potom tiež nechcú, aby sa ich dieťa kriminalizovalo.

Čo môže urobiť niekto, kto má podozrenie, že dochádza k násiliu?

Veľmi dôležitý je vzťah oznamovateľa s obeťou. Pokiaľ sú v bližšom vzťahu, potom odporúčam skúsiť sa s obeťou porozprávať a prípadne jej pomôcť. Nebáť sa dať najavo, že o niečom viete a začať to riešiť. Pokiaľ je situácia vážna, môžete to oznámiť na linke 158, alebo na tiesňovej linke. Tieto prípady sú ale väčšinou bez úspechu. Cudzia osoba toho zväčša vie strašne málo a to nestačí na to, aby sme mohli prijať ďalšie opatrenia. Je na to potrebná súčinnosť poškodenej osoby.

Čo môžu urobiť napríklad susedia, ktorí počujú krik?

Susedia môžu ponúknuť azyl pokiaľ by sa situácia nejakým spôsobom vyhrotila. Takisto si môžu s obeťou v rámci bezpečnostného plánu dohovoriť nejaké znaky, ktorými dá najavo, že je v ohrození. Napríklad ich úderom do steny alebo do radiátora upovedomí, že majú zavolať políciu. Obeť domáceho násilia si u susedov môže tiež nechať náhradné kľúče či simkartu, alebo čokoľvek, čo by v prípade núdze potrebovala.

Čo nasleduje po nahlásení páchateľa?

V rámci policajného oddelenia riešime domáce násilie buď na hranici priestupku, kedy ide o jednanie s menšou intenzitou, kratším trvaním a menšími dopadmi na obeť, alebo ako trestný čin týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí. Tam už sú tie formy postihu udávané zákonníkom a trestnou sadzbou. Pri miernejších prejavoch násilia sú to štyri roky nepodmienene, pri brutálnych, so závažnými dopadmi na obeť, osem rokov nepodmienene. Polícia má ešte možnosť podľa zákona vykázať osobu zo spoločného obydlia na dobu desať dní. Pokiaľ obeť podá návrh na predbežné opatrenie k súdu, môže byť doba vykázania predĺžená v prvej fáze na mesiac a v druhej až na šesť mesiacov.

Ako funguje také vykázanie páchateľa z obydlia?

Pokiaľ obeť, alebo svedok zavolá políciu, musíme v prvom rade zistiť, čo sa tam stalo. Oboch partnerov vypočuť oddelene, zaistiť svedectvá a dôkazy. Vykázať páchateľa nemôžeme len na základe tvrdenia obete. Skutočnosti, ktoré obeť uvádza, musia byť podložené. Po týchto úkonoch to môže vyzerať tak, že páchateľ dostane niekoľko minút na zbalenie oblečenia, dokladov, pracovných potrieb a najnutnejších vecí na desať dní. Potom ho vyprevadíme mimo okruh, z ktorého bol vykázaný.

Sú prípady, kedy obeť aj napriek tomu, že páchateľa nahlási, nakoniec obvinenie stiahne?

Máme samozrejme aj takú skúsenosť. Keď obeť príde na stanicu a je poučená o následkoch neuvedenia všetkých skutočností, zatajení, či povedaní neprávd a zistí, že musí podstúpiť peripetie výsluchov, niekedy z toho vycúva. V takýchto prípadoch však ide skôr o neinformovanosť, ako o strach z páchateľa. S obeťou by sa malo najskôr pracovať a pripraviť ju na trestné riadenie. Nie každý občan si dokáže predstaviť čo trestné riadenie obnáša. Nie je to nič príjemné. Množstvo výsluchov, opakovaných otázok, znaleckých posudkov, či názorov psychológov. Je tam veľa nepríjemností a nie každý je pripravený si tým prejsť.

Ktorý druh násilia je najbežnejší?

Podľa našich spisov na oddelení je psychické násilie zakomponované do takmer všetkých prípadov fyzického násilia. Naopak nie vždy, keď je prítomné psychické násilie, musí byť aj fyzické, no môžu tam byť aj iné formy. Psychické násilie je ale oveľa náročnejšie v dôkazných prostriedkoch. Pokiaľ súdny znalec nezachytí odraz psychického násilia na obeti, nedajú sa z našej strany podniknúť žiadne kroky.

Kedy je pre vás prípad úspešný?

Pre nás je úspechom pokiaľ dotiahneme pomoc obeti do konca a pokiaľ sa nejakým spôsobom postihne páchateľ. Aj keď je polícia represívna zložka, naše oddelenie je špeciálne, pretože sa na ten prípad musíme dívať aj z psychologického pohľadu. Je pre nás samozrejme úspechom aj to, pokiaľ sa takej rodine pomôže tak, aby mohli opäť viesť normálny život. Problém je, že aj v prípade úspešnej represie sa k nám niekedy klienti vracajú s iným parterom, ale rovnakým problémom. Niektoré obete majú tendenciu vyberať si podobné typy partnerov.

Čo ak je prípad už premlčaný a až vtedy obeť naberie odvahu rozprávať?

Polícia je povinná riešiť prípad v ktorejkoľvek fáze, bez ohľadu na to, ako je to dávno. Pokiaľ ide o skutočne starý prípad, je otázkou, ako bola obeť zodpovedná. Či si uchovávala fotografie zranení, lekárske správy, nahrávky, alebo či o tom rozprávala s blízkymi. Pokiaľ nie, je takmer nemožné dokázať, že k domácemu násiliu skutočne dochádzalo.

Podniká Polícia aj nejaké preventívne opatrenia a kroky voči páchateľom a obetiam?

Obetiam domáceho násilia sa snažíme odporučiť vhodnú pomoc. Naša úloha ale spočíva skôr v práci s páchateľom. U ľahších prípadov máme možnosť pôsobiť preventívne. Najčastejšie fungujeme hrozbou sankcií. Vysvetľujeme páchateľovi čoho sa dopustil a čo mu hrozí, ak by vo svojom správaní pokračoval. Oboznámime ho s trestnými sadzbami a opatreniami, ktoré môže polícia použiť. V ľahších prípadoch je to finančná sankcia a vykázanie z obydlia, v tých ťažších odňatie slobody.

Klíčová slova: násilie, domáce násilie, páchateľ, obeť, týranie, pomoc,

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.