Odmalička som miloval let vtákov a život zvierat v lese a chcel som ho zaznamenať, hovorí fotograf Viktor Szabo

Bratislava – Viktor Szabo je dvadsaťjedenročný fotograf z Bratislavy, ktorý sa zameriava na snímky prírody a zvierat. Foteniu sa venuje už odmalička. Počas svojho života získal nejedno ocenenie, a to aj na Slovensku aj v Amerike.

Kedy ste začali s fotografovaním?

Keď som bol dieťa, rodičia ma veľa vodili do prírody so strýkom, ktorý sa venoval foteniu. Stále mal so sebou fotoaparát a niečo na našich prechádzkach fotil. Raz ma rodičia vzali do Prahy, kde som si požičal ocov jednoduchý digitálny fotoaparát a spravil som svoju prvú fotku. Od toho momentu som vedel, že toto je niečo, čo ma bude baviť celý život.

Ako vyzerali vaše prvé kúsky?

Začiatky boli samozrejme ťažké. Nevedel som o fotení nič viac než zamieriť a cvaknúť. Nemal som ani poňatie, čo je to kompozícia a aké rôzne štýly fotenia sa používajú v akých priestoroch. Moje prvé fotky teda neboli vôbec výstavné. Teraz už vidím na svojich fotkách ten progres, ktorý som spravil. No stále je čo zlepšovať.

Kto vás pri vašej fotografickej ceste inšpirovalo?

Inšpiroval ma môj kamarát Michal, on fotí dlhšie, než ja žijem. Jeho fotky sú naozaj krásne. Okrem toho, že bol pre mňa veľkou inšpiráciou posúvať sa vpred ma aj mnohému naučil. A samozrejme mojou inšpiráciou bola a vždy bude samotná príroda a jej skryté krásy.

Čo najradšej fotíte?

Najradšej fotím prírodu a zvieratá. Hlavne teda tie zvieratá, keďže k nim mám blízky vzťah. Niekedy premýšľam, že by som sám bol radšej zvieraťom, než človekom. Odmalička som miloval let vtákov a život zvierat v lese a chcel som ho zaznamenať.

Venujete sa aj iným druhom fotografií, než len tým zachytávajúcim prírodu?

Áno. Na vedľajšiu koľaj môjho zamerania sa určite patria napríklad portréty či krajinky. Fotil som aj rôzne akcie, no tie mi nikdy neprirástli k srdcu. Nezažíval som pri nich takú radosť, ako pri fotení prírody.

Aký má pre vás fotografovanie zmysel?

Fotografovanie je obrovskou súčasťou môjho života. Predstavuje pre mňa únik z reality. Nazval by som to priam formou meditácie. Pri fotení sa všetky moje myšlienky a starosti vyparia z hlavy a ostáva iba pocit šťastia.

Čo by ste popísali ako negatíva fotografovania?

Fotenie so sebou, ako každá činnosť, prináša samozrejme aj negatívne stránky. Napadajú mi hneď dve hlavné. Je to veľmi časovo a finančne náročná záľuba.

Ako vyzerá vaša budúcnosť vo fotografovaní?

Život bez fotografovania si neviem predstaviť. Avšak živiť sa tým neplánujem. Vnímam to skôr ako hobby. Samozrejme ma ale vždy poteší, keď o moje fotky a zručnosti niekto prejaví záujem a ja mám možnosť si vďaka nim privyrobiť. Aby som však mohol naplno predávať svoje fotky, musel by som sa dostať ešte na vyššiu úroveň.

Fotenie v prírode môže byť často nebezpečné a plné prekvapení. Viete mi povedať nejakú zaujímavú príhodu?

Zaujímavých príhod mám naozaj mnoho. No poviem vám o tej najčerstvejšej. Nedávno som bol fotiť vlky v poľských lesoch. Klasicky som sa usadil na nejaké miesto, z ktorého som mal dobrý výhľad a kde som najviac splýval s okolitou prírodou. Zrazu sa ale z jednej strany objavila medvedica s dvoma mláďatami a z druhej svorka vlkov. Začali spolu interagovať, prechádzať sa okolo seba. Aj sa naháňali.

Prečo je pre vás práve táto spomienka výnimočná?

Bol to veľmi silný zážitok a krásna scéna. Vďaka tomu som mohol nahliadnuť do sveta živočíchov ich očami a sledovať ich v ich najprirodzenejšom prostredí. Dokonca sme pri nich aj prenocovali. Celú noc som počul medvedicu vydávať zvuky a upozorňovať všetkých živočíchov a ľudí na to, že je nebezpečná a pre svoje mladé spraví čokoľvek. O chvíľu bolo opäť počuť vlkov, ako sa vrátili na lúku a odohnali matku s mladými na strom, pod ktorým zavýjali. Práve toto na prírode milujem. Na chvíľu odídem z ruchu mesta a od každodenných problémov a objavím sa v úplne inom svete, v ktorom majú živočíchy úplne iné životy a mám možnosť do nich prostredníctvom fotografií vstúpiť.