03.11.2011 10:33


Pamiatka zosnulých na dedine je ešte stále o pokore a úcte

Autor: Miroslav Vlček | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Tohto roku sa spomínalo na zosnulých dvakrát. Dnes, kedy je v kalendári napísané „Pamiatka zosnulých“ a aj počas celého víkendu.

Preplnené parkoviská, ľudia tlačiaci sa okolo hrobov v strachu, že im niekto vykradne auto. To je mediálny obraz Dušičiek na našich komerčných televíziách. Avšak cintoríny na dedinách sú úplne iné. Vyzerá to tu, že ľudia skutočne vedia, prečo tu prišli.

Na pohľad milá babička prichádza aj s manželom k hrobu svojich rodičov. Neplače. Stojí v úcte nad hrobom, páli sviečku a upravuje vence na hrobe. „Tohto roku spomíname dvakrát, boli sme tu už cez víkend a sme tu aj dnes,“ vysvetľuje Anna. Dušičky, ako sa hovorí Pamiatke zosnulých, tohto roku vyšli na stredu. Väčšina ľudí podľa Anny bola na cintorínoch cez víkend.Ľudia prichádzajú na cintorín. Foto: Miroslav Vlček

Stojí nad pekným, upraveným hrobom. Je vysypaný dubovou kôrou, na hrobe je niekoľko vencov uložených vedľa seba. Umelé kvety, obklopené tujou a ihličím. Tak vyzerá väčšina vencov na cintoríne. Postupne sa vytratili gumené vence, ktoré pôsobia tak trochu nevkusne. „Tie gumáky, čo ženy vozia z Maďarska, nechceme. Je to hnus,“ hovorí Anna o gýčovitých vencoch.

„Niektorí ľudia sa pretekajú v tom, kto ma na hrobe viac vencov a kto krajšie kvety. My to nerobíme, dušičky sú o spomienke na našich príbuzných,“ hovorí manžel Anny.

Dnes je skutočne pekne. Svieti slnko, je celkom teplo a takmer nefúka vietor. V porovnaní s minulými rokmi, keď na dušičky dokonca aj snežilo je to veľké zmena. Ja zaujímavé pozorovať výrazy tvárí ľudí na cintoríne. Väčšinou nie sú smutní. Prichádzajú v pokore.

„Chceme, aby hroby vyzerali dôstojne. Je to posledné, čo môžeme pre našich zosnulých urobiť,“ hovorí Jana, mladá žena stojaca pri vedľajšom hrobe. Niektoré pomníky tak ale nevyzerajú. Nejeden z hrobov vyzerá zanedbane. U niektorých je však jasné, že sa o ne už nemá kto starať. Roky na náhrobnom kameni, ktoré niekedy už ani nie je poriadne vidieť vzbudzujú v človeku otázky.

Brány cintorína ostávajú otvorené aj v noci. „Tu sa na cintoríne nekradne, nikdy sme bránu nezamykali, asi máme šťastie na ľudí,“ hovorí Ondrej, ktorý sa už roky stará o cintorín a o kostol.

„Veľa ľudí tu chodí aj večer. Vyzerá to tu úplne inač ako cez deň. Aj my sme to tiež zvykli robiť, no teraz už nemáme toľko času. Akosi sa stále viac ponáhľame,“ hovorí Ondrejova manželka, ktorá sa prišla na cintorín prejsť. Keď odídu z cintorína, ostane im už len dúfať, že sa tak ako po minulé roky nič nestane.

Klíčová slova: cintorín, pamiatka zosnulých

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.