30.11.2013 12:14


Pověste ho vejš, ať se houpá

Autor: Zdenka Loučková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Zľavy sú zlo. Donútia vás robiť veci, do ktorých by ste asi inak nešli. Ja som sa takto dostala na lietajúcu jógu, a tak som zažila kúsok akrobacie dole hlavou. Samozrejme to sprevádzal strach a nadávky, ktoré mi vírili v mysli.

Krátko pred ôsmou hodinou vchádzam do fitness centra. Kvôli divnému spievajúcemu chlapíkovi pri výťahoch som sa pred cvičením rozohriala na schodoch. Po prekonaní ôsmich poschodí na mňa čaká ďalší cieľ, zvládnuť lietajúcu jógu a neutiecť s plačom. A tak vstupujem do sálu, kde sa bude lekcia konať. Predná stena je celá pokrytá zrkadlami a zo stropu visia akési čudesné kusy červenej látky. Deväť sietí v tvare písmena U, veľké hojdačky, v ktorých by som sa radšej vrátila do detských čias. Alebo si do nich ľahnúť ako do hojdacích sietí. Nie som ranné vtáča, a preto som viac zaspatá ako nadšená z cvičenia.Je ťažké vymotať sa zo siete; Autor: Zdenka Loučková

Naša lektorka je však asi opak. Drobná blondínka s krásne vyšportovanou postavou a so širokým úsmevom do mňa vlieva všetku pozitívnu energiu, čo od rána pozbierala. Začínam sa pomaly tešiť. „Som Kristýna a vítam vás na lietajúcej jóge,“ začne lektorka. „Unesie ma to?“ zaznie spoza môjho chrbta od čiernovlasej slečny. Nie že by som bola nejaká hrošica, ale scenár, že spadnem na hlavu mi tiež napadol. „Nebojte sa. Sieť má nosnosť do 500 kilo,“ uisťuje nás Kristýna. Tým končí svoje úvodné slová a púšťa relaxačnú hudbu. Počujem vydýchnutie si a popravde aj mne padol kameň zo srdca. Avšak stále nemám úplnú dôveru ku kusu látky. Našou prvou úlohou je sadnúť si do siete. V celku jednoduché, no nie? Avšak má to svoj presný postup. Najprv si musíme sieť rozprestrieť a potom si k nej stať chrbtom. Chytiť sa siete a osemkrát zhrnúť do rúk a už len nasadnúť. Pre niekoho nadľudský úkon. Sieť je totižto nastavená tak aby siahal nanajvýš na bedrá. Na jednej strane je teda fyzická stránka, na druhej tá psychická. Môžem veriť lektorke a sadnúť si do toho? Naozaj ma to udrží a neodtrhne sa to so mnou? Myslím, že podobné myšlienky nebehajú po rozume len mne. Hop a som tam. Hurá, neodtrhla som sa.

Sumo bojovník

Lektorka nás nenechá ani na chvíľu vydýchnuť a začíname preťahovaním rôznych partií tela. Na sieti je super, že vás pustí aj do pozícií, ktoré na zemi nemôžete urobiť. A tak visím prevesená cez vykukujúce kolená. V hlave som už úplne prekonala pocit, že padám a čuduj sa svete, nepadám. „Odtlačte sieť obidvomi rukami a prehoďte si jednu nohu. Budete teda sedieť obkročmo,“ dáva nám lektorka pokyny. Máme sa postaviť a chytiť sa siete nad hlavami. Čo asi bude nasledovať? Netuším a tak len pokračujem podľa pokynov. Vyhupujem nohy hore a zapieram sa nimi do siete pred sebou. Som sumo bojovník. Nie, nie som tak plnoštíhla, ale mám zarezanú sieť tam kde oni. Nie je to úplne príjemný pocit a keďže lektorka vidí, že nám to nie je príjemné, prechádzame znova do sedu v sieti. Aby som nezabudla, keď sa vám sieť niekam zaryje, či už do ruky alebo inej časti tela, bolí to. Veľmi.

Visím, visíš, visíme

„Prejdeme do opice. Najprv to ukážem a potom pôjdeme všetci spolu,“ hovorí lektorka a v momente je hlavou dole. Nestíham sa diviť, ako to mohla zvládnuť. A ako to preboha zvládnem ja? „Nie, tak toto nedám,“ hovorí spolubojovníčka stojaca vedľa mňa. Lektorka nás povzbudzuje a ukazuje nám znova ako na to. Zaseknúť si sieť za bedrá, položiť sa na ňu a už som sa stratila ako ďalej. Pokukujem po ostatných, no nik očividne nevie, čo robiť. Lektorka sa tak presúva ku každému z nás a pomáha nám. Presúvam si ruky vyššie a držím sa tak pevne, ako by mi išlo o život. V podstate aj ide. Búši mi srdce a myslím na katastrofické scenáre. „Tak si na rade ty,“ pristupuje ku mne Kristýna a dostáva ma do pozície dole hlavou. Aj zo mňa je zrazu opica a cítim sa kúsok ako balón. Moja hlava je dokonale prekrvená a v zrkadle to vyzerá, že je omnoho väčšia. Naopak vyzerá všetko inak. Kývam hlavou a ozýva sa pukanie. Oficiálne som si odblokovala celý chrbát a krk. Zatváram si oči a prežívam blažený pocit. Už chápem prečo chodia ľudia cvičiť ráno (s plným žalúdkom by to asi nevyzeralo pekne) a aké je super robiť niečo netradičné.

Keď sa konečne môžem hojdať, drví ma to

Pozícia opice bez zaháknutých nôh; Autor: Zdenka Loučková

Po tom, čo sme mali sieť zaseknutú za bedrami si ju máme zaseknúť za panvu. Predkláňam sa a chytám sa chodidiel. Zdvíham jednu nohu a nechávam ju natiahnutú nad zemou. Druhú skrčenú pomaly suniem pod telo. Púšťam sa rukami a sieť drví moju panvu. Celá moja váha sa teraz presúva na úzky pás látky zaseknutý pod bruchom. Neviem, na čo sa sústrediť skôr. Drvenie alebo pocit, že padnem, slušne povedané, na tvár. Snažím sa úplne upokojiť a užívať si ten pocit. To nám odporúča lektorka, a tak ju radšej počúvam. Hojdám sa a zatváram oči. Keď sa odosobním od bolesti, je to skvelý pocit. Samozrejme takto nevydržím dlho, ale aj ten krátky čas stačí. Pripomína mi to detstvo a bezstarostné hojdanie sa. Aj toto mi prestáva robiť starosti a nemyslím už na nič. Len počúvam hudbu. 

V relaxácií pokračujeme ležmo v sieti. Zaspala by som keby môžem. Som príjemne unavená a uvedomujem si celé moje telo. Až na pár nepríjemných pozícií a momentov sa cítim dobre. Prekonala som svoj strach a zažila som skutočný oddych. Niekomu nemusí byť pozícia dole hlavou príjemná, no ja sa isto vrátim. Keď sa človek prekoná, chce ísť ďalej za svoje hranice. A preto si chcem vyskúšať ďalšiu akrobaciu dole hlavou. 

Klíčová slova: lietajúca jóga, cvičenie

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.