21.05.2019 23:05


Reportáž: Baťovi sa podarilo legalizovať detskú prácu, bez neho by ale Zlín bol úplne iným mestom

Autor: Viktor Hamšík | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

Zlín patrí medzi funkcionalistické mestá. Na stavbe typických domčekov sa šetrilo a mali vydžať iba tridsať rokov. Napriek tomu stoja dodnes, ale nebývajú v nich zamestnanci Baťovej firmy. To možno nie je na škodu, pretože život v Zlíne pred osemdesiatimi rokmi bol vysoko kontrolovaní a Baťa vyžadoval úplnú loajalitu.

Ulica v štvrti Letná, Zlín, Autor: Viktor Hamšík

Pohľad na Baťove mesto ponúka pre české prostredie netypický zážitok. Do akejkoľvek zo starších štvrtí sa človek postaví, naskytne sa mu možnosť vidieť opakujúce sa črty hranatých tvarov a prvkov holej tehly. Tieto charakteristiky Zlínu pomáhajú vynikať a naznačujú, že mesto má významnú históriu, a to najmä v poslednom storočí. Mesto bolo po dlhé desaťročia riaditeľnou globálnej obuvníckej spoločnosti Baťa.

Třída Tomáše Bati dnes pôsobí rušne. Hlavný ťah priamo pretínajúci Zlín je zahltený autami. Pokiaľ ho chce chodec prejsť, musí použiť podchod. Táto skúsenosť je v kontraste s tým, ako to tu bolo niekedy. „V minulosti sa tu schádzali pracovníci, ktorí smerovali na šichtu do továrne,“ prezrádza sociologička Barbora Vacková, ktorá ma pri prechádzke Zlínom sprevádza. Pri Baťovom mrakodrape na jeho ulici ale rozhodne nebolo ticho. Práve tu, pri vstupe do továrne, bol hluk a zápach šíriaci sa z výrobných budou najsilnejší.

Baťov mrakodrap už dnes nefunguje ako riadiaca jednotka výroby. Všetky okolité priemyselné budovy sa postupne menia. Prenikajú do nich kancelárie, obchody a reštaurácie. Mesto napreduje spoločne s dobou, takmer nezmenené ostávajú Baťove domčeky. Prečo sú ale typicky tehlové?

Odpoveď som hľadal v mestskej časti Letná. Na jej okraji sa totiž nachádzajú aj omietnuté domy podobné tým Baťovým. „Architekti mali za cieľ čo najviac znížiť náklady a zjednodušiť stavbu, preto sa domy prestali omietať,“ vysvetľuje Vacková. Baťa si stanovil za cieľ postaviť dostupné a solídne ubytovanie a funkcionalistické zmýšľanie ho priviedlo k masovému riešeniu. Využívali sa lacné materiály a steny boli tak tenké, že susedia o sebe vedeli všetko. „Raz sa mi podarilo stenu rozbiť päsťou,“ pripája sa k vysvetľovaniu Petr Mareš, profesor sociológie a bývalý zamestnanec u Bati, ktorý v Zlíne vyrastal. Aj napriek šetreniu však Tomáš Baťa dbal na to, aby sa v domoch žilo dobre. Každý mal svoju záhradu a obydlia mali spájať výhody vidieckeho a mestského života.

V mestskej časti je väčšina domov veľmi podobných. Rodiny v minulosti dostali buď štvrť domu, pol domu a tí vyššie postavení mali domy sami pre seba. Väčšina sa oň ale delila a tak to funguje aj dodnes. Je komické sledovať vývoj zatepľovania jednotlivých stavieb, pretože jeden dom môže mať dve rozdielne úpravy fasády, poprípade je zateplený len z polovice. I tak je prekvapujúce, že domčeky stoja až dodnes. „Stavali sa tak, aby vydržali zhruba tridsať rokov, ale dnes už stoja vyše osemdesiat rokov,“ hovorí Vacková.

Vľavo zateplená časť domu, vpravo pôvodná fasáda, Autor: Viktor Hamšík

Pokiaľ chce človek zažiť posledné fungujúce výrobné linky Baťovej firmy v Česku, musí sa presunúť zo Zlína do Dolního Němčí. Tu, päťnásť kilometrov južnejšie od Uherského Hradiště, sa dodnes zamestnanci predbiehajú, kto vyrobí viac topánok. Po vstupe do továrne ma ovalil hluk z okolitých strojov, ale taktiež ma zarazil ich vek. Jedná sa totiž o zariadenia z komunistických čias. Koniec koncov, aj táto filiálka spustila výrobu až v šesťdesiatych rokoch, keď Baťovu firmu prevzali komunisti a premenovali ju na Svit.

Výrobňa si dokáže všetko produkovať sama. Na začiatku zamestnanci vykrajujú z gumy podrážku, z kúpenej kože vyrežú zvršky, formujú topánky, následne ich šijú a lepia. Tento proces je oveľa komplikovanejší, ako som ho v skratke popísal, avšak podstatným prvkom v továrni je dopravníkový pás. „Ten bol typický pre Baťovu výrobu, ale pracovné podmienky sa časom zlepšili,“ hovorí aj z vlastnej skúsenosti Mareš.

Ako zbohatol Baťa?

Baťov úspech bol totiž založený na lacnej pracovnej sile a úplnej disciplíne. „Baťova firma Zlín nie len vybudovala a dotovala jeho fungovanie, ale tiež ho vlastnila, kontrolovala a riadila. Mala v rukách celý život jeho obyvateľov a to doslova od kolísky k hrobu,“ konštatuje Mareš. Niektoré zaužívané spôsoby by dnes už pravdepodobne nefungovali. V továrňach napríklad pracovali mladí chlapci vo veku päťnásť rokov. V rámci ich pôsobenia v meste zároveň chodili do školy. „Bol to spôsob, ako ich prácu zlegalizovať,“ doplňuje Vacková.

Baťa zároveň hľadal spôsoby, ako si zaistiť úplnú loajalitu ľudí. Viedol si o nich podrobné záznamy a zhromažďoval ich na osobnom oddelení. Zaujímal sa o charakterové črty, ale aj o rodinné zázemie. Paradoxne vyznieva kolónka – vhodný pre iné podnebie. Bolo to z toho dôvodu, aby mohol svojich zamestnancov posielať do celého sveta. „Odmietnuje odchodu do cudziny znamenalo výpoveď,“ upresňuje Martin Marek, archivár z okresného archívu, ktorý ma zoznámil s historickými dokumentami z Baťovej firmy. Taktiež upozorňuje, že Baťa sa snažil manipulovať voľby. V Zlíne sa vo voľbách nebojovalo, ale víťazilo,“ hovorí Marek.

Kandidát na zamestnanca nebol prijatý kvôli jeho netypickej tvári, Autor: Viktor Hamšík

Napriek všetkým nevýhodám, ktoré sú už dnes nemysliteľné, treba hodnotiť Baťu vzhľadom na dobu. „Baťa bol mužom, ktorý pre svojich zamestnancov postavil mesto s obydliami, o ktorých väčšina robotníkov v tej dobe mohla iba snívať a udelil im platy prevyšujúce dvojnásobok vtedajšieho priemeru. Poskytol im tiež veľkú šírku sociálnych služieb, možnosť vzdelávania sa, ale súčasne bol i mužom vyžadujúci výkon, úplnú loajalitu a prispôsobeniu sa firemným hodnotám,“ zhodnotil históriu Tomáša i Jána Antonína Baťu profesor Mareš. Jedno je isté, Zlín by bez nich nebol takým, ako ho poznáme dnes.

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.