24.11.2020 21:33


Sociálny dištanc im vyhovuje, no škodí zároveň

Autor: Eva Štefanková | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Ľudia s poruchami autistického spektra majú problémy s komunikáciou a sociálnou interakciou. Problémy majú aj s prispôsobovaním sa zmenám. O to náročnejšie je pre nich dodržiavať pandemické obmedzenia. I keď dostali výnimku v nosení rúšok, komplikácie sa pre nich nekončia.

Brno, Praha - Desaťročný Bedřich a trinásťročný Milan sú bratia, obaja diagnostikovaní s poruchou autistického spektra. Bedřich je pre detský autizmus plne na plienkach, nedokáže hrýzť stravu a vzdeláva sa doma s mamou. Starší Milan študuje na osemročnom gymnáziu. Trpí Aspergerovym syndrómom. Keďže školy stále fungujú na online výuke obidvaja chlapci sú doma s mamou.

Pre ľudí s Aspergerovým syndrómom je charakteristická znížená emočná a sociálna inteligencia. Problémy majú aj komunikáciou. Online výuka je pre Milana o to náročnejšia. Podľa slov matky, Kateřiny Zavřelovej sú najhoršie skupinové projekty. „Vždy keď dostanú takúto úlohu nevie si s tým poradiť. Ja mu musím vybrať, čo bude robiť. Nedokáže sa aktívne dohadovať s inými deťmi v skupine,“ približuje Zavřelová. Problém je aj chýbajúci režim. Milan potrebuje mať oddelenú školu od domova. Keď sa má učiť doma, kedykoľvek odíde od počítača. Začne počítať príklad, vypočíta polovicu a potom sa hrá s ceruzkou. Aj keď pozná hodiny, nemá pojem o čase. S tým súvisí, že si nedokáže ustriehnuť, ktorú úlohu má spraviť kedy. Všetko mu plánuje mama.

Strata disciplíny nie je len Milanov problém. „Dostávali sme spätnú väzbu od učiteliek. To, na čom s deťmi niekoľko mesiacov pracovali, je všetko preč," komentuje situáciu zástupkyňa riaditeľky Národného ústavu pre autizmus (NAUTIS) Lenka Bittmannová. Podľa jej slov mnohým deťom distančná výuka vyhovuje. Zamedzuje sociálnej fóbii, ktorá diagnózu sprevádza. Takto môžu vypnúť kameru alebo jednoducho odísť od počítača. O to náročnejší bude pre nich návrat do bežného režimu.

S tým súhlasí aj Kateřina Zavřelová. Milan zistil, že mu takýto režim vyhovuje, práve kvôli dištancu. „Keď som sa ho spýtala či sa teší do školy povedal, že ani nie. Jemu to takto vyhovuje,“ opisuje Zavřelová Ďalšie ťažkosti nastanú, keď si chlapec úplne zvykne na tento stav a utvrdí sa, že komunitu nepotrebuje. Už teraz má problém prezentovať pred triedou. Referát vypracuje, ale nechce sa postaviť pred publikum. Rovnako neznáša ak ho niekto fotí. Keď dostane za úlohu vypracovať pokus a odfotiť sa s ním, mama mu musí vysvetľovať, že nestačí, ak na fotke budú jeho dlane.

To, že deti s poruchou autistického spektra majú problém s domácou výučbou potvrdzuje aj sociálna rehabilitantka z Paspoint, centra pre ľudí s autizmom, Petra Daňková. „Je pre nich náročné pochopiť prečo sa majú učiť doma. Doma sa hrám doma som s rodinou a učiť sa chodím do školy,“ približuje videnie klientov Daňková.

Problematické bolo aj povinné nosenie rúšok. V tom nakoniec ľudia s autizmom dostali výnimku. „Časť z nich je precitlivená na podnety. Prekážajú im pachy, či mať niečo na tvári. Objektívne aj vedia, prečo ju majú mať. Vedie však u nich k úzkosti,“ hovorí Daňková. Rúška už povinné nemajú. Na druhú stranu, po májovom znovuotvorení škôl, nastal problém so zlou komunikáciou zo strany učiteľov. Podľa Lenky Bittmannovej mnohí nevysvetlili ostatným deťom, prečo niekto rúško nemá. Niektorí mali aj menej príjemné komentáre. To spôsobovalo v triedach napätie.

S rúškom bojoval aj mladší z bratov Bedřich. Aj keď ho nosiť nemusel, matka sa ho to snažila naučiť. Nechce, aby sa syn niekde nakazil. „ Od marca sme ho spracovávali aby pochopil, že rúško je nutné. Podarilo sa nám to až teraz nedávno,“ dokresluje Zavřelová

U časti ľudí s autizmom sa pridružili aj depresie či úzkosti. „Niektorí berú veci doslova. Už nedokážu filtrovať informácie, čo sa na nich valia z médii. Potom sa ľahko vystrašia,“ hovorí Daňková. Práve pre takéto prípady sa snaží byť personál centra Paspoint k dispozícii aspoň formou online konzultácii. Odborníci z Nautis sa snažia na online stretnutiach predať typy aj rodičom a učiteľom. Činnosť neprerušili ani terapeuti, či osobní asistenti. 

Okrem školy Milanovi a aj mladšiemu Bedřichovi chýbajú aktivity mimo domu. Aj napriek tomu, že pre tieto diagnózy je charakteristické, že sociálny kontakt nevyhľadávajú. Podľa matky majú veľa prebytočnej energie. Starší z bratov chodieval na lezecký krúžok, ktorý mu teraz chýba. Mladší by rád išiel aspoň do kina. „Bedřich už je tiež nespokojný. Niekedy sa ma spýta, že kedy toto hnusné obdobie skončí a bude znovu všetko normálne,“ dodáva matka. Sama však verí, že sa opatrenia začnú postupne uvoľňovať.

Klíčová slova: pandémia, autizmus, opatrenia

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.