03.05.2013 14:25


Spoza baru: Bolo mi tu dobre, vrátim sa

Autor: Peter Bobula | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

V seriáli, ktorý vychádza každý druhý piatok v denníku Stisk sa postupne vyjadrím k niekoľkým javom sužujúcim život mnohým z nás. Pojmom "nás" nemyslím personál barov či reštaurácií, ale "nás" ľudí. Občerstvovacie a stravovacie zariadenia sú však miesta, kde tieto javy naberajú výraznejšie kontúry a vnímavejšiemu pozorovateľovi poskytujú zaujímavý spektákl. Na zdravie!

Peter Bobula. Foto: Katarína BellováNeúctiví a agresívni hostia, ktorí nevedia, čo chcú, nepríjemná a zamračená obsluha, ktorá evidentne o prítomnosť hostí nestojí, mizerne pripravené nápoje, zanedbané prostredie, hlasná hudba z rádia zabraňujúca zmysluplnej konverzácii a ešte k tomu všetkému aj neskutočne vysoké ceny. Áno, s tým všetkým sa možno v baroch, kluboch, kaviarňach a reštauráciách stretnúť. O podobných veciach radi hovoríme s blízkymi a na základe vlastnej skúsenosti radíme, ktorým miestam sa vyhnúť. Mnohým z nás je vlastné jedno z pravidiel žurnalistiky: Pozitívna správa nie je správa.

Je to prirodzené, do podniku predsa chodím práve preto, aby mi zabezpečil prinajmenšom ilúziu pohody a pokoja za pomoci alkoholického opojenia a príjemného prostredia. Čokoľvek, čo pôsobí rušivo tu jednoducho nemá čo robiť a je na obtiaž. Prečo by som teda mal byť vďační za niečo, čo predsa mne ako zákazníkovi patrí?

Možno by sa zišlo skúsiť iný prístup, ten pre naše končiny menej typický. Zahodiť "nie je to tu zlé, ale..." a uvedomiť si, prečo som na toto miesto prišiel. Určite nie hľadať zámienky pre konflikty a sťažnosti, ale na chvíľu od nich utiecť. 

Bar si nevyberá mňa, ale ja bar. Nevkročím do takého, ktorý mi nevyhovuje. Nie je nič jednoduchšie, ako dať najavo nespokojnosť svojou neprítomnosťou. Tá totiž zasiahne v týchto ťažkých časoch najviac. A naopak, opakovaná prítomnosť vypovie o vzťahu k podniku viac ako štedré sprepitné. Je to ako povedať: "Opäť venujem svoj čas a prostriedky práve tomuto priestoru a žiadnemu inému, pretože verím, že sa o mňa dobre postará."

Barmanovi sa najlepšie pracuje v bare, kde pozná väčšinu tvárí. Tieto tváre totiž znova a znova vyjadrujú dôveru tým, že tu vôbec sú. Známi hostia odpustia dlhšiu čakaciu dobu, sú uvoľnenejší a barman často vie, čo si k nim môže dovoliť. To sú tí, s ktorými sa najúprimnejšie zdraví. Tí, ktorí sa vracajú aj na druhý deň, aby si vypočuli, čo zase vystrájali. Hosť sa zase najlepšie cíti tam, kde ho obsluha víta a oslovuje menom. Tam, kde mu vrátia peňaženku a kľúče, ktoré si minulú noc zabudol. Tam, kde vie, že nie je len ďalším zákazníkom, číslom na pokladničnom bloku či bankovkou v kase.

Personál ľahko zistí, že niečo nie je v poriadku, keď nebude mať koho obslúžiť a keď si uvedomí, že nikoho z tých, ktorí k nim pravdepodobne náhodou zablúdili nepozná. Prečo by sme sa teda mali naďalej pohybovať v kruhu nespokojný zákazník - nepríjemný barman/časník? Kde to celé viazne, keď možno nepriazeň vyjadriť tak, že to bar skutočne pocíti?

Otázka patrí skôr vetru ako konkrétnemu adresátovi. Všetko to nakoniec stroskotá na realite. Napriek tomu sa budem naďalej snažiť byť zákazníkom, ktorému barman rád vyhovie a dodá mu to, po čom túži a takisto barmanom, ku ktorému sa budú ľudia radi vracať. Našťastie viem, že mnoho ľudí zmýšľa podobným spôsobom. Preto sa budeme môcť mať v našich obľúbených baroch, kluboch, kaviarňach či reštauráciách vždy na čo tešiť. Od slušného hosťa so zaujímavými požiadavkami cez dobre naladenú obsluhu, chutné drinky, príjemné prostredie až po vkusnú hudbu. A samozrejme, že to všetko budeme vedieť adekvátne oceniť a celé si to užiť. Od prvého do posledného dúšku či sústa.

Klíčová slova: bar, barman, hosť, návrat

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.