08.03.2013 18:03


Spoza baru: Hej ty, daj mi vodku!

Autor: Peter Bobula | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Publicistika

V seriáli, ktorý vychádza každý druhý piatok v denníku Stisk sa postupne vyjadrím k niekoľkým javom sužujúcim život mnohým z nás. Pojmom "nás" nemyslím personál barov či reštaurácií, ale "nás" ľudí. Občerstvovacie a stravovacie zariadenia sú však miesta, kde tieto javy naberajú výraznejšie kontúry a vnímavejšiemu pozorovateľovi poskytujú zaujímavý spektákl. Na zdravie!

Prúd striebristej tekutiny pozostávajúcej z ginu, čerstvej citrónovej šťavy a cukrového sirupu tečie zo šejkru cez barové sitko a dopadá do pohára naplneného ľadovou drťou. Pripravím si vetvičku rozmarínu a vložím ju do skoro hotového drinku. Už len trocha francúzskeho malinového likéru navrch a malý zázrak je hotový. Jednou rukou kladiem pred hosťa servítku, tá druhá mieri rovnakým smerom spolu s nápojom. Skutočne krásny moment.

V tom sa z druhého konca barovej dosky ozve prudké zapísknutie nasledované výkrikom: "Hej ty, nehraj sa s tým toľko! Poď sem a daj mi vodku!" Pôvodcovi týchto zvukov dávam posunkom najavo, že momentálne svoj čas venujem niekomu inému. Tykanie zo zvyku prehliadam. Som primladý na to, aby som si naň potrpel. Dôvod, prečo má práve tento pán pocit, že by mal byť expresne obslúžený mi nie je známy, ale pripisujem to na účet zvýšenej hladine alkoholu v krvi. Celkom mi ale nevyhovuje spôsob, akým sa dožaduje svojej objednávky.

Vedľa hlavy sa mi objavia dve známe postavy z kreslených seriálov. Tá pokojnejšia s harfou v ruke mi pripomína, že mojou úlohou nie je vychovávať hosťa, ale postarať sa o jeho spokojnosť. Tá druhá, s rohami na hlave, ma ďobne vidlami do ucha a nahovára ma k tomu, aby som po vodke bažiacemu pánovi vysvetlil, že takéto správanie rozhodne nemienim tolerovať a dnes ho už neobslúžim.

Volím kompromis. Slušne ho poprosím o to, aby na mňa a mojich kolegov nepískal a radšej sa nabudúce vyhol osloveniu "Hej ty". Následne splním priania sympatickej dvojici stojacej po jeho ľavici a usmievavej dámskej trojici po jeho pravici. Obzriem sa okolo a keď som si istý, že nikto iný už po ničom netúži, siahnem po flaši vodky. Obe postavičky sú spokojné, až neskôr mi vyčítajú málo vyhrotený prístup. Okrídlená vraví, že som to mal celé prehliadnuť a správať sa profesionálnejšie, rohatá zase, že si nemôžem nechať skákať po hlave.

Pritom stačí tak málo, aby sme sa navzájom ušetrili konfliktom so svedomím a zbytočným nervom. Trocha úcty a rešpektu v podobe obyčajného "prosím" a ešte obyčajnejšieho "ďakujem" vedie pri pravidelnom a starostlivom užívaní k ďaleko príjemnejším medziľudským kontaktom, ktorým sa chtiac-nechtiac nevyhneme. Nielen na oboch stranách barovej dosky, prepážky na pošte, pohyblivého pásu pri pokladni v supermarkete, ale aj pri rodinnom či kancelárskom stole. Ďen je razom krajší, lepšie sa nám zaspáva. Elementárna slušnosť je telu i duchu prospešná.

Nedá mi nepoďakovať ľuďom, ktorí majú základy slušného správania v malíčku. Našťastie ich nie je málo. Možno si vyslúžim nálepku naivného idealistu, ale práve oni sú dôvodom, prečo je prítmie klubu mäkké a vábivé, nie studené a desivé, prečo je môj úsmev úprimný, nie strojený.

Dokážme si navzájom, že sme stále ľuďmi a používajme naše tisícročiami vycibrené pojmové aparáty k osobnému prospechu, ale aj k prospechu okolia. Nenechávajme "prosím" a "ďakujem" ležať zabudnuté pri zadnej stene skrine, ale zaraďme ich do povinnej výbavy spolu s peňaženkou, dokladmi, telefónom a kľúčami od bytu. Z tých pár slov navyše nám v hrdle nevyschne. Keby náhodou áno, poproste o pohár vody.

Klíčová slova: bar, ďakujem, prosím, daj mi vodku

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.